Trnava bola v stredoveku jedným z rezidenčných sídelných miest uhorských kráľov. Okrem toho, že z Trnavy vychádzali dôležité politické rozhodnutia zasahujúce do medzinárodnej politiky, stala sa miesto stretávania najvýznamnejších panovníkov svojej doby.

Už v 14. storočí zažívala Trnava nepochybne svoje „zlaté“ obdobie, a to nielen v ekonomickej oblasti podporenej viacerými výsadami a privilégiami od uhorských panovníkov, ale aj v oblasti spoločenského postavenia. Postupná prestavba na moderné stredoveké mesto s kamennými domami a mocnými hradbami z Trnavy urobila atraktívne a reprezentatívne mesto, schopné ochrániť hlavy panovníkov a splniť všetky potreby nie jedného, ale hneď dvoch a viacerých kráľovskýh dvorov s početnými sprievodmi. To všetko boli predpoklady k tomu, aby sa mesto stalo aj miestom dôležitých politických rozhodnutí, zasahujúcich do medzinárodnej politiky  – Trnava sa tak na okamžik vtedy stáva jedným z najdôležitejších európskych miest.
 
V súvislosti s návštevami kráľov sa v historických premeňoch na území mesta často spomína „kráľovský hrádok“ či „kráľovský hrad“, ktorý bol zrejmím útočiskom monarchov a panovníkov počas ich návštevy. Lokalizovať by sme ho mohli na najstrategickejšom mieste - v tom čase na poloostrovnom útvare formovanom potokom Trnávka, ktorý v minulostip pretekal stredom mesta. V kráľovskej kúrii v Trnave, bývalom hrade, ktorý bol zrejme v 14. storočí prestavaný na spôsob talianskeho mestského kastela, v noci z10. na 11. septembra 1382 zomrel aj uhorský panovník Ľudovít I., prezývaný Veľký. Iný uhorský kráľ Ľudovít II. tu v tomto hrade (kúrii) zase v roku 1499 strávil vianočné sviatky. Na predpokladanom mieste kráľovskej kúrie dnes stojí budova Hlavnej pošty.
 
Do dejín Trnavy sa zapísalo niekoľko dôležitých panovníckych návštev. Medzi najvýznamnejšie rozhodne patrí stretnutie uhorského kráľa Karola Róberta s českým kráľom Jánom Luxemburským v roku 1327, ktorí tu slávnostne podpísali dohodu o večnom spojenectve a vzájomnej pomoci v prípade ohrozenia.  Na znak tohto záväzku sa dohodlo i budúce manželstvo medzi prvorodeným synom uhorského kráľa, korunným princom Ladislavom a dcérou českého panovníka princeznou Annou - to sa napokon neuskutočnilo, keďže len 3-ročný Ladislav nečakane ešte v tom roku zomrel.

Ďalšia významná panovnícka schôdzka sa v Trnave uskutočnila v roku 1360 sa tu zišiel kráľ Ľudovít I. s českým kráľom a rímskym cisárom  Karolom IV. aby dohodli zásnuby svojich detí Žigmunda Luxemburského a Ľudovítovej dcéry Márie. Neskôr v roku 1379 ich prišli do Trnavy osláviť za účasti cisárovnej Alžbety Pomoranskej - vdovy Karola IV., uhorského kráľa Ľudovíta I. a početných barónov z Čiech a Uhorska.
 
Okrem kráľovských návštiev v časoch stredovekých, bola Trnava poctená i dvoma návštevami cisára Jozefa II., známeho svojimi inkognito cestami po ríši pod pseudonymom gróf Falkenstein. V roku 1770 prekročil panovníkov koč za veľkého aplauzu obyvateľstva prekročil brány mesta. Ubytoval sa v dnes neexistujúcom hostinci U čierneho orla, kde večer prijal senát a volenú obec na audienciu. Nasledovný deň si prezrel budovy Trnavskej Univerzity a po obede odcestoval do Pezinka, kde práve táboril jeho pluk. Svojou návštevou Trnavu potešil i v roku 1783. Tento krát sa však veľmi ponáhľal, obedoval znovu U čierneho orla, prezrel si budovy už zrušenej univerzity, bývalý klariský kláštor a predvečerom mesto opustil.