Obživa obyvateľov Ružindola v minulosti závisela na poľnohospodárskej a vinohradníckej produktivite. Na väčšie výkyvy úrody či prítomnosť škodcov teda reagovali citlivo a škody zvykli pripisovať údajným bosorkám. Trnava tak odsúdila a na hranici popravila niekoľko pravdepodobne nevinných nešťastníc.

Obyvatelia Ružindola sa s prezývkou "bosoráci" stretávajú už takmer 300 rokov. Dokonca i polyhistor Matej Bel sa vo svojom diele Notitia Hungariae Novae II z roku 1736 píše: "Ružindolčania sú do jedného Slováci a ich manželky sa venujú čarám". Tieto ženy sa naozaj venovali predovšetkým liečeniu ľudí a hospodárskych zvierat. Svojimi vedomosťami a skúsenosťami však predbehli dobu, preto sa nestretli s porozumením. Liečiteľky sa za bosorky začali považovať vo chvíli, keď si už nevedeli rady s vysokým štádiom choroby.
 
Spory s „bosorkami“ sú známe už od roku 1599. Boli to väčšinou hádky a vzájomné obviňovania domácich zo zosielania neúrody, krádeže hrozna vo vinici, skazenie už hotového vína, atď.
Najznámejšou kauzou bol proces s Katarínou Šnajderovou v roku 1684, ktorú vypočúval trnavský súd. Obvinená bola z bosoráckych kúskov, brania úžitku od kráv, polí, záhrad a vinohradov. Rovnako je pripisovali úmyselné poškodzovanie zdravia viacerých ľudí ako aj obcovanie s diablom. Dnes však vieme, že sa Katarína venovala fytoterapii, viaceré závažné ochorenia však vyliečiť nedokázala. Aj napriek snahy sa miesto vďaky dočkala väzenia. O pár dní sa k nej pripojila ďaľšia obvinená Zuzana Čarpusová. Obe podrobili ordáliám, tzv. „božím súdom“ –  teda skúške vodou. Tá dokázala, že sú vinné a obe preto upálili na hranici, hoci sa ani jedna, aj napriek mučeniu, k žiadnemu z obvinení nepriznala.
 
Richtárska kniha ďalej dokumentuje  proces, pri ktorom boli v roku 1744 obvinené dve obyvateľky Ružindola Magdaléna zvaná Abdonička a Anna Chlebová zvaná Jamborka, ktoré sa údajne schádzali za obcou na Vinohradoch s úmyslom uškodiť susedom na majetku a zdraví. Obyvatelia sa ich báli a považovali ich za osoby schopné svojimi čarami privolať chorobu, smrť či chudobu na kohokoľvek. I napriek tomu, že si mnohé svedectvá protirečili a svedectvá boli nejednoznačné, "opatrný a múdry" Trnavský magistrát ich aj napriek tomu odsúdil a obe boli sťaté a upálené. Svedkom popravy bolo početné obyvateľstvo Trnavy i Ružindola, a povinne sa jej zúčastnil dvaja senátori zastupujúci magistrát, vicenotár a zástupca hlavného fiškála.