Majestátne budovy, v minulosti slúžiace slávnej Trnavskej univerzite, sú dnes veľkolepými svedkami nezabudnuteľnej doby. Fakulty obklopujúce Katedrálu sv. J. Krstiteľa, ale i semináre a šľachtický konvikt o ulicu ďalej, svojou veľkoleposťou za obdiv dodnes.

Vplyvom neustálych tureckých vpádov a pravdepodobne i národnej nejednotnosti končili najskôr pokusy Uhorska založiť vlastnú Univerzitu neúspechom. Napokon ju založil ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň v roku 1635 - paradoxne v čase najväčšej tureckej okupácie. I napriek tomu, že existencia univerzity nadviazala na prácu jezuitského kolégia, jej otvoreniu predchádzali zložité prípravy a transakcie.
 
Začiatky univerzity sa spájajú s pilotnou filozofickou a teologickou fakultou, už v roku 1666 pribudla právnická fakulta a o štyri roky neskôr i lekárska. Fakulty s výnimkou lekárskej boli sústredené v budovách jezuitského kolégia, ktoré spolu s katedrálou tvoria uzavretý komplex budov. Spomínaná lekárska fakulta bola dobudovaná ako samostatná dvojpodlažná budova v klasicistickom slohu. Po odchode univerzity slúžila Kráľovskej akadémii a v súčasnosti tu sídli Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavkej univerzity - menovkyne tej pôvodnej.
 
Internáty pre študentov boli vybudované na vedľajšej Hollého ulici. Vedľa seba tak stojí celkom päť budov, pričom charakter každej z nich napovedá, akej spoločenskej vrstve boli určené. Prvá z budov najbližšie ku katedrále s názvom Adalbertínum pôsobí najskromnejšie. V roku 1619 ju ako seminár (burzu) sv. Vojtecha založil Peter Pázmaň a budova tak plnila funkciu útočiska chudobných študentov. Budova slúži školstvu dodnes. Sídli tu Súkromné tanečné konzervatórium D.Nebylu.
 
Generálny seminár Rubrorum (seminár červených klerikov) bol založený Jurajom Lippaiom a stal sa seminárom uhorských bohoslovcov. Zakladateľom barokového Mariánskeho semináru - Marianum bol Juraj Selepčeni. Budova sa spočiatku využívala ako univerzitná divadelná sála, neskôr po prestavbe v novovzniknutej spoločenskej sále koncertoval a uvádzal svoje nové diela sám Mikuláš Schneider – Trnavský. Dodnes je miestom konania spoločenských udalostí.
 
Najveľkolepejšou budovou v štýle viedenského baroka je Šľachtický konvikt. Postavený bol na pokyn Márie Terézie v rokoch 1747-1754 a slúžil výhradne študentom zo šľachtických rodín. V súčasnosti je sídlom Arcibiskupského úradu. Budova semináru sv. Štefana - Stephaneum založená Mikulášom Oláhom v roku 1724, sa nachádza už na Halenárskej ulici i keď stále v rade predošlých seminárov. Je to dvojpodlažný štvorkrídlový palác, ktorý vo svojej bohatej histórii slúžil i arcibiskupskému vikárovi a neskôr sa využíval dokonca ako chlapčenský sirotinec. V súčasnosti tu prebieha rozsiahla rekonštrukcia.

Ďalšie Informácie

Otváracie hodiny:
Spomedzi budov je počas konkrétnych spoločenských udalostí sprístupnená sála Marianum. Ostatné budovy sú sídlami viacerých inštitúcií, sprístupnené teda nie sú.
Vstupné:
v závislosti od spoločenskej udalosti


 

Pozri na mape

Komplex budov Trnavskej Univerzity
budovy viacerých fakúlt
Univerzitné námestie, Hollého ulicia, Halenárska ulica
Trnava