S osudom palatína Mikuláša Esterházyho, svojho času ochrancom Uhorska a pravou rukou kráľa, je Trnava pevne previazaná. Bol totiž donátorom architektonického skvostu - Katedrály sv. J. Krsiteľa, v ktorej je dokonca pochovaný.

Z outsidera uhorský palatín...
Aj napriek tomu, že sa ešte ako mladý gróf pre náboženské nezhody pripravil o dedičné sídlo v Galante. Toho však neodradilo. Mladý Mikuláš študoval na jezuitských školách v Trnave, Šali a Viedni a s diplomatickým poslaním sa zúčastňoval snemov po celom Uhorsku. Postupne sa vypracoval na formálneho zástupcu kráľa a stal sa palatínom. Jeho úlohou teda bolo chrániť Uhorsko pred vpádmi turkov. Už od roku 1625 sídlil na honosnom zámku Lackenbach v západnom Uhorsku. Trnavu však často navštevoval keďže financoval stavbu veľkolepej katedrály, na priebeh ktorej osobne dozeral.
 
Financovanie výstavby katedrály...
Talianski majstri, bratia Spazzovci, ktorým bol projekt výstavby palatínom zverený, sa nenechali zahanbiť. Ranobarokový chrám, ukrývajúci najväčší a najkrajší celodrevený oltár svojho druhu v  Európe, je skutočným pokladom. Na to, že sú v kryptách katedrály pochovaní viacerí predstavitelia rodu Esterházy na čele s palatínom Mikulášom Esterházym, poukazuje osem pompéznych mortuárií - smrtných štítov, zavesených v sanktuáriu. Ich umelecká hodnota je obdivuhodná.
 
"Prekliaty" Esterházy...
Povesť hovorí o nespravodlivom treste smrti obesením pre siedmych poddaných, ktorých videl  Esterházy pri útoku na drába počas kosenia poddanských lúk. V skutočnosti tejto situácii  predchádzalo tyranské zbičovanie najstaršieho kosca drábom, čo nenechalo ostatných chladnými. Palatín si situáciu nedal vysvetliť, na treste trval a tak ho tesne pred smrťou  jeden z koscov preklial. Od tej chvíle Esterházyho stíhalo jedno nešťastie za druhým vrátane smrti najbližších. Trnavskému arcibiskupovi tak sľúbil, že postaví 7 kostolov a svoj hriech takto pred Bohom odprosí. Katedrála je údajne posledným z nich.